Petrovič Elek

* Deregnyő, 10. augusta 1873 – † Budapešť, 20. júla 1945 / historik umenia, člen Maďarskej akadémie vied; ; Študoval právo na Budapeštianskej univerzite, kde v roku 1896 získal titul z politológie. V rokoch 1896 až 1914 pracoval na rôznych pozíciách na ministerstve vnútra. V rokoch 1914 až 1935 bol riaditeľom a potom generálnym riaditeľom Múzea výtvarných umení v Budapešti. Reorganizoval inštitúciu a založil egyptskú zbierku a archív múzea. Ako historik umenia sa zaoberal predovšetkým maďarským umením 19. a 20. storočia. Zohral dôležitú úlohu pri uznaní Károlya Ferenczyho a Nagybányovej školy. V rokoch 1918 až 1935 redigoval ročenky Národného maďarského múzea výtvarných umení. Maďarská akadémia vied ho v roku 1924 zvolila za korešpondentského člena a v roku 1941 za riadneho člena. ; ; Jeho hlavné diela: ; Novšie prírastky Múzea výtvarných umení, 1918, ; Károly Ferenczy, 1923, ; Naše zbierky výtvarného umenia (Uhorsko od Vereckého po súčasnosť.), 1930, ; Poznámky k dejinám nášho umenia v prvej polovici 19. storočia, 1934, ; Maďarské majstrovské diela, 1936, ; László Mattyasovszky-Zsolnay, 1936, ; Život a umenie, 1937, ; Pál Szinyei Merse, 1941, ; Vývoj moderného maliarstva (In: Maďarské kultúrne dejiny V.), 1942, Rippl-Rónai, 1942.