Divadlo Thalia

V 16. a 17. storočí v meste prekvitala školská dráma. V roku 1707 Ferenc Rákóczi II. počas pobytu v meste „odišiel k jezuitom“, kde videl predstavenie o živote kráľa Mateja a „Jeho Veličenstvo sa tam zabávalo viac ako tri hodiny“. ; Takmer dve desaťročia v prvej divadelnej budove, ktorá bola otvorená v roku 1789, vystupovali iba nemecké súbory. Počiatky profesionálneho maďarského divadla v 19. storočí sú prepojené s miškolcskou drámou: od roku 1816 súbory účinkujúce v Miškolci pravidelne navštevovali Košice. Prvé predstavenie v maďarčine, fraška „Csörgő sapka“ (Drotársky klobúk), sa tiež uskutočnilo 19. mája 1816 v podaní skupiny z Miškolca. Medzi účinkujúcimi bola aj Róza Déryné Széppataky. ; Od roku 1828 boli Košice ústredným miestom konania Transylvánskeho speváckeho spolku. V roku 1833 táto spoločnosť prvýkrát uviedla drámu Józsefa Katonu „Bánk bán“. V tom istom roku časť súboru odišla do Budína a pokračovala v pôsobení v Hradnom divadle. Táto skupina tvorila jadro Národného divadla, ktoré bolo otvorené v roku 1837. ; Endre Latabár debutoval v Košiciach v roku 1858 a o dva roky neskôr sa stal riaditeľom divadla až do roku 1873. V poslednom roku jeho vedenia sa na javisku objavili štyria Latabárovci a dve členky rodiny. ; V roku 1899 bola v Košiciach slávnostne otvorená nová divadelná budova. V rokoch 1914 až 1926 sa režisér Ödön Faragó snažil udržať maďarské divadlo pri živote. Od roku 1920 v meste účinkovali aj slovenské a české spoločnosti a v roku 1924 začalo v Košiciach pôsobiť stále slovenské divadlo, ktoré vytlačilo maďarskú spoločnosť z hlavnej sezóny. ; Počas vojnových rokov v Košiciach vystupovali okrem iných súbory Gézu Földessyho a Zoltána Kőrössyho. V rokoch 1945 až 1949 sa maďarské divadlo stalo nemožným. Od roku 1952 mesto navštevovalo Maďarské regionálne divadlo v Komárome. Po druhej svetovej vojne trvalo dvadsať rokov, kým sa v Košiciach, tomto starobylom maďarskom meste, obnovilo maďarské divadlo. Maďari z Vysočiny, družstvá a inštitúcie zhromažďovali finančné prostriedky potrebné na založenie. V tom čase chceli divadlo pomenovať Vox humana – Ľudský hlas, ale vedenie strany a štátu to zakázalo. Nové maďarské divadlo preto prijalo názov Thália. Prvé predstavenie divadla sa konalo 29. novembra 1969. Súbor asi pätnástich členov, ktorí tu boli zmluvne zapojení, uviedol Goldoniho: Sluhovia dvoch pánov v réžii Sándora Bekeho. Keďže divadelná budova chýbala, súbor čiastočne prestaval telocvičňu maďarskej „priemyselnej školy“ v Košiciach vlastnými rukami na divadelnú sálu. „Dvadsať rokov medzi rokmi 1969 a 1989 nebolo jednoduchých,“ povedal pre televíziu Duna riaditeľ divadla Péter Kolár. „Na jednej strane sme museli žiť podľa maďarských divadelných tradícií Košíc, ktoré mali už viac ako storočie a pol, a na druhej strane sme museli splniť politické očakávania systému,“ povedal režisér. Súbor bol neskôr prepojený s Maďarským regionálnym divadlom v Komárome a z tohto vynúteného prepojenia sa dokázali oslobodiť až v roku 1990. Odvtedy divadlo funguje samostatne, usporadúva 6 – 8 úvodných predstavení za sezónu a veľmi aktívne sa venuje zachovávaniu maďarských tradícií, jazyka a identity nielen Maďarov v Košiciach, ale aj celého regiónu Horných Karpát. V rokoch 1996 až 1999 sa vtedajšie Mečiaiho kultúrne vedenie pokúsilo inštitúciu zatvoriť, ale viera a vôľa hercov to zmarili. Po roku 1999 sa Thália opäť postavila na nohy a tešila svoje publikum mnohými dobrými predstaveniami doma aj v zahraničí. O jeho umeleckej úrovni svedčia početné ocenenia. Divadlo Thália funguje ako orientačné divadlo. Zo 160 – 180 predstavení ročne sa približne šesťdesiat koná v Košiciach, zvyšok v iných obciach Slovenska. Často hosťuje na javiskách v Maďarsku. V súčasnosti inštitúcia pracuje s nízkym rozpočtom pod gesciou Košickej župy, čo jej činnosť sťažuje.