:
:
Baránok a pastier
Pieseň
1. Na dvore baróna Endreho je strom, ; Pastier hrá pod ním na flautu, ; V okne počuť zvuk flauty, ; Barónova dcéra je hore a načúva. ; ; 2. Barónovo Endreho okno je otvorené, ; Z neho vyzerá čiernooké jahňa, ; Trikrát si vzdychne: „Bože môj, prečo som sa stala barónovou dcérou?“ ; 3. „Čo je zlé na tej veľkej slečne? ; Že jej okno je stále otvorené. ; „Ach, ty pastier, nech sú tvoje ústa sladké, ; Že pre mňa tak krásne hráš na flautu.“ ; ; 4. Hodiny odbili dve po polnoci, ; Ale flauta stále krásne hrá, ; Nech hmla stúpa predo mnou, hmla za mnou, ; Aby ma môj otec nikde nenašiel. ; ; 5. Barón Endre na druhý deň skoro ráno, ; Vyšiel na najbližšiu farmu, ; Spýtal sa pastiera, ;“ Videl tú vznešenú mladú dámu?; ; 6. Nevidel som ho, môj pane, ak smiem povedať, ; Pred tromi týždňami tam mám pastierku, ; Pred tromi týždňami tam mám pastierku, ; Vznešená mladá dáma s ňou odišla. ; ; 7. Barón Endre sa nemohol upokojiť, ; Hľadal svoju dcéru dňom i nocou, ; Po dlhom čase ju našiel, ; Pastier sa bál vyniesť rozsudok. ; ; 8. Kto kedy videl ten strom na konci Szendrőu, ; Na ktorom je zavesený pastier, ; Vietor veje jej čierne kučeravé vlasy, ; Neobjíma čiernookého baránka. ; ; 9. Neodvážim sa prejsť dedinou, ; Pretože hovoria, že nosím čierny smútok, ; Čierny smútok, môj svadobný závoj je snehobiely, ; Môj skutočný milenec bol pastier. ; ; 10. Na konci dediny je stan cigánskej ženy, ; Ale veľa blondínok a hnedých dievčat tam chodí, ; Pôjdem, predpovedám si budúcnosť, ; Nájdem si verného milenca, kým budem žiť. ; ;