Ervin Dezső

* Bratislava, 15. marca 1913 – † Kluž, 15. septembra 1995 / inžinier, fyzik; profesionálny spisovateľ, univerzitný profesor; ; Jeho otec bol železničný inžinier a technický poradca, takže sa rodina často sťahovala. Z tohto dôvodu ukončil základné a stredné školy v rôznych mestách (Lugos, Kaposvár, Hatvan, Segedín, Székesfehérvár). V roku 1939 získal diplom z elektrotechniky na Technickej univerzite Józsefa Nádora v Budapešti a potom počas vojenskej služby (1939 – 1941) pracoval ako geodetický inžinier. V rokoch 1941 až 1945 bol odborným asistentom na Fyzikálnom ústave Technickej univerzity v Budapešti a pracoval na molekulárnej spektroskopii. Na jeseň 1944 bolo zasiahnuté optické laboratórium, takže po obliehaní, v marci 1945, odcestoval do Kluže, kde žili príbuzní jeho manželky. Zamestnal sa ako konštruktér v miestnej továrni na obuv Dermata a od roku 1948 pôsobil ako univerzitný profesor na univerzitách Bolyai a Babeş-Bolyai až do svojho odchodu do dôchodku (1978). Spočiatku vyučoval mnoho odborov (termodynamika, optika, elektrina, jadrová fyzika, astronómia a filozofia). Po roku 1959, po zlúčení rumunskej a maďarskej univerzity, mal roky ťažkosti s prednáškami v rumunčine, no neskôr mu opäť povolili vyučovať niektoré predmety v maďarčine. Je autorom vedeckých informácií a technických článkov. V rokoch 1954 až 1964 bol jedným z redaktorov časopisov Mathematical and Physical Journals. Jeho články z fyziky a fyziológie boli publikované v odborných časopisoch. Jeho najvýznamnejšia štúdia o vnútornom fotoelektrickom javu kovov bola publikovaná v časopise Physical Review (1978/7). Písal aj články na filozofické témy. Jeho syn, Gábor Dezső (1947 – 2006), bol matematik a docent v Cluj-Napoca. Jeho hlavné diela: ; Viac svetla! (publikácia pre mládež, v rumunčine v roku 1968), 1963, ; Poznámky z cesty do Švédska, 1969 (rukopis), Dva páry ľudí, štyria vedci, tri Nobelove ceny (zborník), 1970, ; Laserový lúč, 1972, ; Pohyb, sila, energia, 1980.