Danielik Nepomuk Ján

* Murányalja, 20. mája 1817 – † Eger, 23. januára 1888 / Katolícky kňaz, spisovateľ, novinár, člen Maďarskej akadémie vied (1858); ; Štúdium začal na Premontrejskom gymnáziu v Rozsnyó, ukončil ho na Ústrednom seminári v Pešti a v roku 1836 získal doktorát z filozofie. Odvtedy nepretržite písal články na rôzne témy do dobových novin. Zvlášť sa vyznačoval svojimi myšlienkami týkajúcimi sa reformy školstva. V rokoch 1839 až 1848 pôsobil ako učiteľ na lýceu v Rozsnyó. V marci 1848 sa presťahoval do Pešti, kde sa stal redaktorom novín Religio és Nevelés a v roku 1849 sa stal ich majiteľom. Spočiatku ich redigoval v duchu lojality k Habsburgovcom a po neúspechu vojny za nezávislosť v rokoch 1848/49 bol dokonca pozvaný do výboru, ktorý riadil reorganizáciu maďarských škôl. Pod vplyvom Zsigmonda Báróa Keményho sa však postupne obrátil proti ašpiráciám viedenského dvora a v auguste 1851 bol odsúdený na dva mesiace väzenia za niektoré články publikované v časopise Religio a vydávanie novín bolo na rok pozastavené, no medzi rokmi 1852 a 1855 opäť vychádzali. Danielik v týchto rokoch zastával aj rôzne cirkevné funkcie a v roku 1858 sa stal spolupracovníkom Pesti Napló. V roku 1861 bol menovaný za biskupa v Prištine. Neskôr sa z verejného života stiahol a venoval sa predovšetkým editácii a vydávaniu kníh. V mene Szent István Társulat preložil do maďarčiny šesťzväzkové svetové dejiny Caesara Cantu a vydal 13 zväzkov Univerzálnej maďarskej encyklopédie (1859 – 1876). Jeho hlavné diela: O majetku a nadáciách katolíckej cirkvi z hľadiska vlastníctva, 1848; Kolumbus alebo objavenie Ameriky, 1856; Život svätej Alžbety Uhorskej, 1857; Duch dejín, 1857; Premontéri I., 1866; Scény z bojov o právo a metódu cirkevnej iniciácie, 1870; Základ a zdroj práva s pohľadom na scholastiku, 1881; Stredoveká politológia I-II., 1881–1882.