Daniel Pazmány

* Csallóközaranyos, 1. apríla 1836 – † Szentes, 1. februára 1916 / Reformovaný kňaz, hlavný archivár; ; Stredoškolské štúdium začal v Bratislave, potom ho ukončil v Pápe a tam tiež dokončil reformovanú teológiu. V rokoch 1859 až 1865 bol rektorom v Balatonkenese, potom po úspešnom zložení ministerskej skúšky pôsobil rok ako kaplán v Komárome, po čom bol preložený do Csilizradványa, kde šesť rokov pôsobil ako farár. Medzitým, v roku 1870, odišiel so štátnym štipendiom do Karlsruhe, kde získal na ekonomickej škole certifikát špecializovaného učiteľa. V roku 1872 bol zvolený za tajomníka Hospodárskeho združenia župy Nyitra a v tejto funkcii prednášal a písal články o intenzívnej hospodárskej výrobe uplatňovanej v západnej Európe. Neskôr si zvolil lukratívnejšiu štátnu službu a desať rokov pracoval ako notár v Nagyvárade a potom rok a pol vo Vágfarkasde. V rokoch 1885 až 1914 pracoval ako hlavný archivár Čongrádskej župy. Podieľal sa aj na editácii a písaní publikácie Kniha uhorských erbov.