Busta biskupa Józsefa Királyho
Socha, pamätník, pamätná tabuľa
József Király (Komárom, 4. apríla 1737 – Balatonfüred, 17. júna 1825) bol rímskokatolícky biskup v meste Pécs, mecenáš súčasnej vedy a literatúry. Jeho matkou bola Kata Jókay a jeho brat Sámuel Jókay bol pradedom Móra Jókaia. Študoval teológiu v Nagyszombate. V roku 1764 bol farárom v Dunamocu a potom v roku 1794 v Udvarde. V roku 1805 bol menovaný za ostrihomského kanonika a rektora seminára v Nagyszombate. V roku 1807 bol poslancom v parlamente a v tom istom roku, vo veku 71 rokov, bol zvolený za biskupa v Pécs, ktorý zastával takmer dve desaťročia. Založil početné nadácie, napríklad pri výročí bitky pri Moháči zriadil nadáciu vo výške 3 000 korún, ktorá mala zabezpečiť podmienky pre dôstojnú oslavu bitky. Zriadil školské štipendium na vzdelávanie katolíckej mládeže a daroval 10 000 forintov ústavu pre kňazov na dôchodku diecézy. Na bratislavskej synode bol predsedom výboru vytvoreného na zlepšenie Káldyho preloženého Svätého písma. Na základe dekrétu z roku 1820 zakázal ďalšie pochovávanie v areáli katedrály, pričom vtedy boli vytvorené aj biskupské a kapitulné krypty. Mimochodom, biskup sa v meste Pécs necítil tak doma, že dal na biskupský palác napísať: „Toto je ubytovanie, nie dom“. Nezomrel na úpätí Mecseku, ale počas liečebného ošetrenia v Balatonfürede v roku 1825.