Bodocký ľudový kroj

Bodocký ľudový kroj patrí do juhovýchodnej časti zoboraľského kroja. Charakteristické boli účesy žien: drdol vo všedné dni, drdol na sviatky a pokrývkou hlavy nevesty bola párta. Starý jelení alebo maďarský drdol postupne nahradili tótkonty prevzaté zo susedných slovenských dedín. Rozlišovalo sa niekoľko druhov ľanu alebo gyolcsingu, napr. ľanové, bablonyos alebo volánikové košele. Ramená a rukávy košele boli zvyčajne tkané s modrým základom alebo mali zdobenie niťou a vyrezávaním a na koncoch rukávov bola tepaná čipka. Cez košeľu sa nosila dámska vesta, ktorá sa v celej Zoboralji, okrem Bodoku, nazývala „ubbony“. Bolo niekoľko druhov, napr. jednostranná, dvojstranná, győrögyi, füles. Cez pandő sa nosili spodničky a potom vrchná sukňa. Na rozšírenie bokov sa vyrábali tzv. prdy. Pred sukňou sa nosila zástera, tzv. šaty (typy: gyócs-, tirangli-, pestő-, glottruha). V chladnom počasí sa cez vrchnú časť odevu nosila teplá kacabajká alebo tzv. vizitke. Nosili aj šatku na hlavu a vo všedné dni papuče a vo sviatky čižmy. Mužské oblečenie bolo jednoduchšie, vo všedné dni sa nosili ľanové nohavice, ktoré sa dali nosiť so zásterou, alebo ľanová košeľa. Slávnostným oblečením boli gyócsing, lajbi, nohavice (punové nohavice alebo skladané nohavice) a v chladnom počasí krátky alebo dlhý kabát. Dnes ľudový kroj nosia prevažne ženy, ale len pri zvláštnych príležitostiach, napr. na vystúpeniach folklórnych skupín, slávnostných podujatiach (kultúrne podujatia, špeciálne cirkevné obrady atď.), starší ľudia si každú nedeľu obliekajú jednoduchšiu tmavú verziu starobylého kroja. Nosenie tradičného mužského odevu oživila skupina mladších ľudí v roku 2018 a jeho najdôležitejšie časti boli vyrobené lokálne (Alfrédné Nagy Erzsébet Gyepes).