Ľudová hudba z Bodoku, ľudové piesne a miestna folklórna skupina
Iné - iné
Jednou z charakteristických súčastí ľudovej kultúry je ľudová hudba, z ktorej vynikajú ľudové piesne. Mnohé ľudové piesne z Alsóbodoku možno spojiť s nejakou udalosťou, napr. sezónnymi ľudovými zvykmi (Vianoce, fašiangy, Kvetná nedeľa, Prvý máj, Noc všetkých svätých atď.) alebo s prelomovými bodmi ľudského života (určité momenty svadby, pohrebné náreky atď.). Okrem toho, samozrejme, existovalo mnoho ďalších príležitostí na individuálny alebo kolektívny spev, napr. detské piesne a uspávanky, piesne detských hier, spevácky svet dievčenských kolových tancov, vojenské piesne, veselé piesne, balady, piesne súvisiace s prácou (napr. žatevné piesne) atď. Mnohé ľudové piesne tu zozbierali naši renomovaní bádatelia, azda najviac Tibor Ág. Miestny ľudový piesňový poklad prináša na javisko alsóbodocká folklórna skupina a dosahuje úspechy nielen doma, ale aj v zahraničí. Vznikli v roku 1972, jednou z ich zakladateľov bola učiteľka Júlia Balabán, neskôr ich vedúcou bola Ilona Holec, majsterka ľudového umenia, ktorá vystupuje aj ako sólová speváčka (balady, ľudové piesne sviatočných zvykov, cirkevné piesne a pod.). Získali niekoľko národných ocenení, vydali vlastnú samostatnú nahrávku (na kazete a CD), ale objavujú sa na viacerých spoločných nahrávkach a CD. Inštrumentálna hudba sa nezachovala, najdlhšie sa pestovala citarová hudba, ktorá sa však už nepraktizuje. Charakteristickým nástrojom fašiangov boli gajdy, miestne Zoboraljské múzeum uchováva hlavicu gajdy v tvare kozy z odkazu jedného z posledných pastierov, Mihálya Karasza, staršieho. O sláčikovej hudbe nemáme žiadne historické údaje.