Béla Molnár

* Késmárk, 6. marca 1884 – † Budapešť, 12. júla 1932 / lekár, univerzitný profesor; ; Lekársky titul získal v roku 1909 na Lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti. Pracoval na klinikách Frigyesa Korányiho a Sándora Korányiho, neskôr bol vedúcim lekárom nemocnice Irgalmas a potom nemocnice Szt. István. V rokoch 1914 – 1916 bol na študijnej ceste v zahraničí. V roku 1918 bol súkromným univerzitným učiteľom v odbore patológia a klinika tráviacich orgánov a metabolizmu. Zaoberal sa patológiou vnútorného lekárstva, patológiou metabolizmu a funkciou tráviacich orgánov. ; ; Jeho hlavné diela: ; Anatomické a experimentálne údaje o patológii nadobličiek, 1908, ; O analýze excitačného a inhibičného medianismu sekrécie črevnej šťavy, 1910, ; Experimentálne štúdie o fyziologickom a patologickom mechanizme sekrécie žalúdočnej šťavy a klinické úvahy o nich, 1910; O poruchách motility žalúdka, 1918; O fyzickom a dráhovom mechanizme sekrécie žalúdočnej šťavy, 1924; Ochorenia pečene a žlčových ciest a ochorenia pankreasu (s Istvánom Rusznyákom), 1933.