Béla Milasovszky
Iné - iné
* Szomolnok, 21. apríla 1900 – † Budapešť, 30. júla 1973 / banský inžinier, univerzitný profesor ; ; Pochádzal z baníckej rodiny. Vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku 1921 na Baníckej a lesníckej fakulte v Šoproni. V rokoch 1926 až 1933 pôsobil ako odborný asistent na Katedre banského inžinierstva a mechaniky. V rokoch 1933 až 1950 pracoval na zodpovednej pozícii v Štátnej geodetickej organizácii. V rokoch 1950 až 1959 bol vedúcim Katedry geodézie na Technickej univerzite ťažkého priemyslu v Miškolci a v rokoch 1959 až 1968 vedúcim Katedry geodézie a banského meračstva, ktorú založil. Zaoberal sa geodéziou, nivelačnými výpočtami, fotogrametriou a geografickou lokalizáciou. O jeho profesionálnych úspechoch bolo publikovaných takmer sedemdesiat vedeckých prác. Bol členom Vedeckého výboru pre geodéziu Maďarskej akadémie vied. Za svoju pedagogickú a odbornú prácu získal množstvo ocenení. V roku 1960 mu bol udelený titul doktor technických vied. V 22. zväzku publikácií Univerzity ťažkého priemyslu v Miškolci, vydaných v roku 1975, Milasovszky publikoval niektoré zo svojich dovtedy nepublikovaných prác na pamiatku svojho bývalého učiteľa. ; ; Hlavné práce: ; Vyhodnotenie našich meraní polárnych výšok z roku 1949 (Földméréstani Közlemények, 2, s. 97–110), 1954, ; Najpriaznivejšie riešenie pre určenie času Laplaceových bodov so zvláštnym zreteľom na meridiánovú metódu (dizertačná práca), 1959.