Barón Albert Nyáry

* Hontbagonya, 30. júna 1828 – † Budapešť, 1. januára 1886 / historik, archivár, heraldista, člen korešpondent Maďarskej akadémie vied; ; Jeho otec, Antal Nyáry (1803 – 1877), bol právnik, politik a člen korunnej gardy. V rokoch 1844 až 1848 študoval históriu a neskôr právo na Peštianskej univerzite. Ako študent sa pridal k Mladému Uhorsku, skupine reformne zmýšľajúcej mládeže, a v marci 1848 bol jedným z autorov 12 bodov. Slúžil ako vojenský dôstojník vo vojne za nezávislosť v rokoch 1848/49 a od mája 1849 bol krátko pobočníkom Lajosa Kossutha v hodnosti generálporučíka. Po kapitulácii Világosu emigroval do Talianska a bol tiež členom telesnej stráže Giuseppe Garibaldiho. V roku 1859 sa zúčastnil sardínsko-francúzsko-rakúskej vojny ako kapitán Uhorskej légie. V rokoch 1860 až 1867 pracoval ako sekretár princa Henriho Crony-Chanela a svoj voľný čas trávil potápaním sa v archívoch. V roku 1867 sa vrátil do Maďarska a venoval sa historickému a heraldickému výskumu. Predovšetkým skúmal a publikoval archívne pramene o dejinách a kultúrnych vzťahoch stredovekého Uhorska. Významný je aj jeho heraldický výskum. Aj počas pobytu v Taliansku študoval Hippolitove kódexy z Modeny (kardinál Ippolito d’Este alebo Hippolit Estei, ostrihomský arcibiskup, vtedajší jágerský biskup39) a na základe toho načrtol kultúrne vzťahy renesančného Uhorska v 15. a 16. storočí. O tejto téme predniesol aj prednášku na svojej akademickej inaugurácii v roku 1873. Obšírne sa zaoberal aj uhorskou heraldikou a napísal súhrn, ktorý však nikdy nevidel publikovať. Pravidelne publikoval v časopisoch Századunk a Turul, ktorých bol v rokoch 1883 až 1886 spolueditorom spolu s Lászlóom Fejérpatakym (Prešov). V rokoch 1876 až 1879 redigoval spolu s Imre Henszlmannom Archeologiai Értesítő. Bol vášnivým zberateľom umenia a jeho cenná zbierka porcelánu obsahovala diela z Holicsu, Taty, Kolozsváru, Batizu, ale aj z Nemecka (Meissen) a Francúzska (Sèvres). Bol zakladateľom a členom správnej rady niekoľkých vedeckých spoločností (Maďarská historická spoločnosť, Maďarská heraldická a genealogická spoločnosť). Za člena ho prijalo aj niekoľko zahraničných heraldických spoločností. ; ; Jeho hlavné diela: ; Dni maďarskej revolúcie I–II., 1848, ; Práva Árpádovcov, 1862, ; Posthumus István40 a odkaz večera, 1863; Diplomatické spomienky z čias kráľa Mateja 1458–1490 I–IV. (eds.: Iván Nagy, Albert Nyáry), 1875–1878, Vodiaca niť heraldiky, 1886.