Vybudované dedičstvo Istvána Medgyaszaya

István Medgyaszay sa narodil v roku 1877 a je renomovaným maďarským architektom. „...pokúšal sa syntetizovať východné a západné myslenie....“ V roku 1908 prednášal vo Viedni, rodisku secesie ako štýlu (čo znamená ústup). Počas svojej kariéry sa z učňa murára stal jedným z najvýznamnejších secesných architektov a v knihe dejín umenia sa jeho meno spomína medzi Ödönom Lechnerom (napr. Modrý kostol v Bratislave) a Károlym Kósom (napr. kostol v Zebegényi). Vyštudoval Technickú univerzitu v Budapešti a Viedenskú akadémiu výtvarných umení, kde bol študentom „jedného z najvýznamnejších“ predstaviteľov viedenskej secesnej architektúry Otta Wagnera (bp. Synagóga na Rumbachovej ulici). V Paríži študoval výsledky železobetónových konštrukcií v Hennebiqueovej kancelárii. Medgyaszay sa narodil ako István Benkó, ale v roku 1906 prijal meno svojej starej mamy z matkinej strany. Cestoval až do Indie, ale študoval aj kultúrne pamiatky v Egypte a Sudáne. Napríklad v Mákó bol informátorom majstra tesára o stavebnej metóde drevených domov s bránami (Malonyaiho zväzok Kalotaszeg, 1907). „V kostoloch v Székelyfölde nenájdeme toľko originálnej koncepcie ako v jeho domoch. Zahraničná umelecká kultúra väčších blízkych miest tak silno zaťažila stavbu kostola, že národný duch sa uvoľnil až vo vzdialenejších dedinách. Tu nešlo ani tak o to, že by vytvorila niečo originálne, ale skôr o to, že mierne transformovala prevzaté alebo vynútené talianske a barokové formy. Každý detail kostola a veže je úplne originálny a máme pocit, že keby ho boli nechali úplne na tohto majstra a neposlali ho do mesta, aby si ho pozrelo ako „vzorku“, vytvoril by niečo veľmi umelecké a úprimné“ (1909). Po „harmonickej kompozícii železobetónovej architektúry a ľudových prvkov“ kostola v Rárósmulyade (1909) sa dostávame aj k drevenej architektúre. Stačí si spomenúť na kostol v Ógyalle (1912). Podľa pani B. Adrianny Réckyné ide o „jedinečnú secesnú stavbu“, „drevený vyrezávaný parapet lodžie zvonice evokuje tradície a hodnoty spomínaného transylvánskeho, kalotaszegského ľudového architektonického umenia“, ale okrem toho „odráža aj atmosféru východného umenia“ a je vynikajúcim dielom „v európskych pomeroch“. V roku 1921 navrhol podobnú budovu v Püspökladányi a v roku 1930 v Balatonalmádi. Medgyaszay spolupracoval s Ferencom Mártonom, ktorého secesné sgrafito – dekoratívna škrabaná technika – je známe na rôznych sakrálnych aj svetských stavbách. Pre Ógyallu bolo navrhnuté aj sgrafito s Máriou pre južné slepé okno farskej budovy. Nad hlavným vchodom kostola v Püspökladányi sa nachádzala monumentálna „maľba“ až do prvej polovice 40. rokov 20. storočia. Prvý kostol v Rárósmulyade (okres Nagykürtös) dodnes zobrazuje návrat k Bohu po smrti technikou sgrafita. Reformovaný Medgyaszay (pôvodne luteránsky) navrhol reformovaný kostol v Kelenfölde s bytovým domom (1929) a gymnázium Baár-Madas (Bp.). Navrhol okrem iného aj železobetónové divadlo vo Veszpréme – vo Veszpréme sa v roku 2016 musel názov Istvána Medgyaszaya zmeniť na Gáspár Noszlopy, pretože škola dostala úplne stredoškolský profil. S Medgyaszayovým menom sa spája celkovo 47 budov, z ktorých bytový dom na ulici Dorottya (Bp.) bol v roku 2016 zbúraný. Hoci sa tak nestalo, vo svojom revidovanom pláne Národného panteónu na vrchu Gellért v roku 1906 počítal s umiestnením panorámy Fesztyho v centrálnej sále! Tento plán navrhol VII. Získal tiež uznanie kráľa Eduarda. ; 20. septembra 2017, v súvislosti so 140. výročím jeho narodenia, zorganizovala Architektonická sekcia Maďarskej akadémie umení konferenciu o architektonickom umení Istvána Medgyaszaya v sále Pesti Vigadó Makovecz. Maďarský zväz architektov zorganizoval výstavu o živote a najdôležitejších dielach architekta. 13. decembra 2017 sa v Architektonickom centre FUGA Budapešť otvorila výstava fotografa Pétera Gyukicsa. Vystavených bolo 40 snímok z 3 rokov fotografovania, medzi ktorými sa nachádza značný počet – 6 veľkých plus 6 malých informačných snímok s textom – kostola sv. Lászlóa v Ógyalle.