Antal Reviczky

* Sátoraljaújhely, 17. januára 1723 – † Budína, 15. decembra 1781 / jezuitský kňaz, ; prírodovedec, filozof a teológ ; ; vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v roku 1738. Študoval spoločenské vedy v Szakolci v roku 1741, filozofiu na univerzite v Nagyszombate v rokoch 1742 – 1744 a matematiku na Viedenskej univerzite v rokoch 1748 – 1749. Teológiu študoval v Nagyszombate v rokoch 1750 – 1753 a potom bol vyhlásený za doktora filozofie a teológie. Svoju učiteľskú kariéru začal v Pasove v roku 1745 a v rokoch 1746 – 1747 učil na bratislavskom gymnáziu. V rokoch 1755 – 1759 bol profesorom na Univerzite v Nagyszombate. Od roku 1760 žil v Budíne, kde pôsobil ako opát kláštora a potom, po zrušení jezuitského rádu, ako apoštolský notár a farár. V posledných rokoch svojho života bol uhorským poľným farárom a opátom kláštora pomenovaného po Spasiteľovi. Okrem teologických diel sú dôležité predovšetkým jeho učebnice, v ktorých sa zaoberal fyzikou, matematikou, astronómiou a najmä botanikou (anatómia rastlín, morfológia rastlín a fyziológia rastlín). ; ; Jeho hlavné diela: ; Universae matheseos brevis institutio I-III., 1752–1753, ; Elementa philosophiae rationalis seu logica in usum auditorum conscripta, 1757, ; Elementa philosophiae seu metaphysica in usum auditorum conscripta, 1757, ; Elementa philosophiae naturalis I–II., 1757–1758, ; Tentamen physicum ex praelectionibus..., 1758, ; Astronomiae physicae juxta Newtoni principia breviarium methodo scholactica ad usum studiosae juventutis, 1760.