Semsey Andor

* Košice, 22. decembra 1833 – † Budapešť, 14. augusta 1923 / mineralóg, mecenáš ; ; Najprv študoval právo, potom – ako potenciálny dedič 40 000-akrového panstva – pokračoval v štúdiu na hospodárskych akadémiách Hohenheim a Magyaróvár. Neskôr študoval rozvinutejšie poľnohospodárske krajiny Európy. Koncom 60. rokov 19. storočia sa jeho záujem obrátil ku geológii a mineralógii. V roku 1866 prenajímal svoje majetky, žil veľmi skromne, takmer obetavo a zo všetkých síl podporoval vedy, pričom svoje príjmy vynakladal na výstavu minerálov a fosílií v Maďarskom národnom múzeu a na rozkvet Geologického ústavu. Viac ako 2 milióny zlatých korún venoval na nákup vedeckých zbierok, štipendiá, prístrojové vybavenie vedeckých ústavov, podporu mladých výskumníkov, študijné cesty do zahraničia atď. V roku 1889 založil v Maďarskej akadémii vied nadáciu vo výške 20 000 korún na odmenu za napísanie desiatich základných vedeckých diel. József Sándor Krenner (1839 – 1920) pomenoval po ňom semseyit objavený v roku 1881 a zlúčeninu olova, striebra a antimónu andorit objavenú vo Felsőbányi v roku 1889. Maďarská akadémia vied ho v roku 1882 zvolila za svojho člena. Jeho hlavné diela: Terciárne fosílie zo Szilágysomlyó, 1877; Zbierka meteoritov Maďarského národného múzea, 1886; O mojej ceste do Španielska, 1888; Premena Maďarského národného múzea, 1891.