Alexander Vutkovič

* Veszprém, 12. septembra 1845 – † Bratislava, 13. januára 1905 / doktor filozofie, učiteľ právnickej akadémie, literárny historik, redaktor; ; Stredoškolské štúdium ukončil vo svojom rodnom meste, v roku 1868 získal učiteľský list pre latinsko-grécko-nemčinu na Peštianskej univerzite a začal učiť na cisterciánskom lýceu v Pécsi. V rokoch 1870 – 1876 pôsobil ako učiteľ na bratislavskom lýceu R. K. a od roku 1876 až do svojej smrti pôsobil ako učiteľ na Fakulte humanitných vied Bratislavskej právnickej akadémie. V roku 1874 bol jedným zo zakladateľov a vtedajším prezidentom Toldyho krúžku v Bratislave. Spolu s Józsefom Zichym založil bratislavský Spolok priaznivcov maďarského divadla. Ako poznamenal József Szinnyei: „Počas svojho pôsobenia v Bratislave urobil mimoriadne veľa pre maďarizáciu mesta a zachovanie maďarského herectva.“ Spolu s Gáborom Pávai Vajnom rozbehol politický denník Nyugatmagyarországi Híradó, ktorého bol aj prvým šéfredaktorom. Jeho syn, právnik Sándor Vutkovich ml., bol tiež profesorom na bratislavskej právnickej akadémii. ; ; Jeho hlavné diela: ; Goethe ako dramatik, 1870, ; Album maďarských spisovateľov. Náčrty života a charakteru., 1873, ; Fragmenty zo života Sándora Petőfiho, 1883, ; Miklós Jósika Báró, 1883, ; Magyartalanságok, 1899, ; Magyarosan, 1900, ; Zoltán Petőfi, 1904, ; Lingvistické veci, 1904.