Albín Lajos Balogh

* Košice, 17. mája 1887 – † Budapešť, 17. marca 1958. učiteľ, historik, ; archeológ ; ; vstúpil do benediktínskeho rádu v roku 1903. V roku 1910 získal doktorát z humanitných vied na Budapeštianskej univerzite a v tom istom roku bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1910 – 1911 pôsobil ako učiteľ na strednej škole v Győri, v rokoch 1911 – 1915 ako vysokoškolský učiteľ v Pannonhalme a v rokoch 1915 – 1930 ako učiteľ na strednej škole a knihovník v Ostrihome. V rokoch 1928 – 1929 bol na študijnej ceste v Ríme, od roku 1930 v Pápe, od roku 1933 do roku 1942 v Ostrihome bol správcom domu a riaditeľom telocvične rádu a od roku 1942 bol riaditeľom Múzea Archeologickej a historickej spoločnosti Ostrihomského regiónu. Od roku 1942 bol generálnym riaditeľom Správy katolíckych stredných škôl a od roku 1948 pôsobil ako farár na dôchodku vo farnosti Rímske kúpele v Budapešti. Jeho práca sa zameriavala najmä na maďarské dejiny, miestne dejiny a ranokresťanskú archeológiu. Napísal početné články, štúdie, učebnice a vedecké práce. Jeho hlavné diela: Dejiny uhorských peňazí v období Árpádovcov, 1912; Pannonhalma v minulosti a dnes, 1913; Školstvo v Uhorsku pred maďarským dobytím, 1925; Krajina a jazyk (hranice a národnosti) v maďarských dejinách, 1928; Knieža Svätý Imrich, 1930; Rané kresťanstvo v Panónii, 1932; Každodenný život v dobe svätého Štefana, 1938; Výňatky z prameňov maďarských dejín, 1944; Kráľ Svätý Štefan, zakladateľ vlasti, 1946.