Albert Gárdonyi (Grün)

* Prešov, 24. decembra 1874 – / Budapešť, 23. októbra 1946 / historik, hlavný archivár; ; Stredoškolské štúdium ukončil v Miškolci, kde jeho otec pracoval ako železničný úradník. Po ukončení štúdia sa pripravoval na kňazstvo, a tak študoval teológiu na Viedenskej univerzite. Keďže teológia ho čoraz menej lákala, v roku 1897 prestúpil na Právnickú fakultu a fakultu politológie Budapeštianskej univerzity, kde v roku 1901 získal právnický titul. Okrem právnických prednášok študoval aj dizertačné a historické prednášky a v roku 1907 mu bol udelený doktorát z týchto predmetov. V rokoch 1899 až 1904 bol úradníkom archívu Maďarského národného múzea. Už v týchto rokoch sa venoval hlbšiemu dokumentárnemu výskumu a o svojich výsledkoch informoval v vtedajších periodikách (Turul, Magyar Könyvszemle, Századok, Ethnographiai és Numizmatikai Közlöny). Od roku 1907 pracoval ako knihovník, od roku 1911 bol archivárom Rady hlavného mesta a od roku 1914 do roku 1935 jej hlavným archivárom. Počas svojho archívneho výskumu minulosti Vérmező v Budíne našiel v roku 1913 náčrt mapy, na základe ktorého sa antropológovi Lajosovi Bartuczovi podarilo odhaliť pozostatky Ignáca Martinovicsa a jeho popravených spoločníkov. V roku 1913 získal kvalifikáciu súkromného univerzitného učiteľa a v roku 1929 sa stal riadnym profesorom na Univerzite v Budapešti. Jeho hlavné diela: Uhorská kníhtlač a knižný obchod v XVIII. storočí, 1917; Bezerédj István I-II. (s Istvánom Bodnárom), 1918–1920; Dejiny uhorských jakobínov (In: Pamäť uhorských jakobínov), 1919, ; Päťdesiat rokov dejín hlavného mesta Budapešti, 1873–1923, 1925, ; Dejiny historických pomocných vied, 1926, ; Staropeštianske kníhkupectvo, 1930.