Aladar Komlos

* Alsósztregova, 10. decembra 1892 – † Budapešť, 22. júna 1980 / básnik, prekladateľ, literárny historik; ; Zmaturoval na gymnáziu v Lošonci, potom od roku 1910 študoval maďarčinu a latinčinu na Budapeštianskej univerzite. Učiteľský list získal až v roku 1918, keďže ho počas prvej svetovej vojny zajali Taliani. Potom krátko pôsobil ako učiteľ na strednej škole v Košiciach, ale bol prepustený kvôli novinovému článku. V rokoch 1922 – 1923 pracoval ako zamestnanec Bécsi Magyar Újság, potom od roku 1925 sa stal divadelným kritikom týždenníka Színházi Élet. Medzitým v rokoch 1928 – 1938 a 1940 – 1944 vyučoval latinčinu na budapeštianskom židovskom gymnáziu. V roku 1946 bol menovaný za súkromného univerzitného učiteľa. V rokoch 1949 až 1960 pôsobil ako poverený univerzitný lektor a učiteľ na strednej škole. Od roku 1956 až do dôchodku pracoval ako vedúci vedecký pracovník v Ústave literárnych dejín Maďarskej akadémie vied. Stal sa známym ako básnik a literárny kritik, ale publikoval aj množstvo prác o literárnych dejinách. ; ; Najdôležitejšie z nich sú: ; Nová maďarská poézia, 1928, ; Spisovatelia a princípy, 1937, ; János Vajda, 1954, ; Gyula Reviczky, 1955, ; Literárne opozičné hnutia v druhej polovici 19. storočia, 1956, ; Symbolizmus, 1965, ; Od Vereckého po Dévényho, 1972. Po jeho smrti, v roku 1997, vyšlo jeho dielo Dejiny maďarského židovského ducha od reformnej éry po holokaust.