Aladar Buzagh

* Derencsény, 6. júla 1895 – † Budapešť, 20. januára 1962 / koloidný chemik, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied; ; V roku 1918 získal titul v odbore chemické inžinierstvo na Technickej univerzite v Budapešti a v roku 1921 doktorát z humanitných vied na Technickej univerzite v Budapešti. V rokoch 1926 – 1927 vykonával výskum koloidnej chémie v Lipskom inštitúte Wilhelma Ostwalda. Neskôr si svoje znalosti v tejto oblasti prehĺbil aj v ďalších výskumných ústavoch v Nemecku. V rokoch 1933 – 1940 bol odborným asistentom na Chemickom ústave č. II Budapeštianskej univerzity v Budapešti, počas druhej svetovej vojny bol titulárnym verejným mimoriadnym profesorom koloidnej chémie, neskôr verejným riadnym profesorom a od roku 1950 až do svojej smrti profesorom na Katedre koloidnej chémie. Je považovaný za zakladateľa maďarskej koloidnej chémie. Jeho výskum sa primárne zameral na skúmanie peptizačných procesov, v dôsledku čoho v roku 1929 vytvoril Ostwald-Buzághov sedimentačný zákon, ako aj Ostwald-Buzághov princíp kontinuity charakterizujúci silové efekty vyskytujúce sa v disperzných systémoch a stabilitu sólov. Študoval tiež štruktúru elektrickej dvojvrstvy. Maďarská akadémia vied ho v roku 1936 zvolila za korešpondentného člena a v roku 1946 za riadneho člena. Za svoju prácu získal v rokoch 1949 a 1954 Kossuthovu cenu. Jeho hlavné diela: Vedecký význam koloidov, 1931; Koloidné systémy, 1937, Kolloidika I-II., 1946-1952; A koloidika praktikuma, 1954.