Adam Ferenc Kollár

* Terhely, 15. apríla 1718 – † Viedeň, 15. júla 1783 / právnik slovenského pôvodu, dvorný radca, riaditeľ viedenskej kráľovskej knižnice; ; Štúdium ukončil v Bány Beszterce a Selmecbányi, potom v Nagyszombate. V roku 1737 vstúpil do jezuitského rádu. Niekoľko rokov pracoval ako učiteľ na strednej škole, potom študoval orientálnu lingvistiku a teológiu vo Viedni. Krátko učil v Szentmiklóse pri Munkácsi, potom sa vrátil do Viedne. V roku 1744 zapísal silne skreslený text Kun Miatyánk, ktorý mu nadiktoval muž menom István Varró. V roku 1748 opustil rád a s podporou van Swietena bol menovaný prvým pisárom viedenskej dvorskej knižnice, v roku 1749 druhým a v roku 1758 prvým správcom. Od roku 1773 sa stal riaditeľom dvorskej knižnice a dvorským radcom. V rokoch 1748 až 1751 vyučoval gréčtinu študentov medicíny na univerzite. Bol zástancom osvieteného absolutizmu, hlásil sa k Slovákovi a na rozdiel od maďarského nacionalizmu stavov presadzoval myšlienky celoštátneho vlastenectva. Svoje názory vyjadril v dielach Historiae diplomaticae iuris patronatus apostolicorum Hungariae regum libri tres (Viedeň, 1762) a De originibus et usu perpetuo potestatis legislatiae circa sacra apostolicorum regum Ungiare libellus singularis (Viedeň, 1764. – Súčasný maďarský rukopis: O pôvode legislatívnych právomocí apoštolských uhorských kráľov… v rukopisnej zbierke Národnej knižnice Maďarska), v ktorých odsúdil najmä privilégiá veľkňazstva, ale aj privilégiá stavov a nereste poddanského systému a hlásal nadradenosť štátnej moci nad cirkvou. Jeho dielo, ktoré bolo vydané s tichou podporou dvora, vyvolalo na sneme v rokoch 1764 – 1765 veľkú búrku, stavovskí predstavitelia požadovali pálenie a zákaz knihy. S podporou duchovenstva snem dosiahol kráľovský zákaz distribúcie knihy v Uhorsku. Pri viacerých príležitostiach poskytol ústredným orgánom vo Viedni svoj názor na maďarské záležitosti a podľa niektorých názorov zohral väčšiu či menšiu úlohu pri vypracovaní Ratio Educationis z roku 1777. V rokoch 1762 – 1763 chcel zorganizovať užšiu spoločnosť vedcov národných dejín s cieľom rozvíjať poznatky o štáte a pripravil aj návrh tejto spoločnosti pod názvom Societas Literaria. Ich časopis (Allergnädigst Privilegierte Anzeigen), ktorý v rokoch 1771 – 1776 redigoval Dániel Tresztyánszky, sa zaoberal vzťahmi Uhorska v celoimperiálnom kontexte a jeho spolupracovníkmi boli prevažne intelektuáli žijúci v rôznych mestách Horného Uhorska. Časopis sa stal akýmsi vzorom pre maďarsky hovoriace časopisy, ktoré vznikli v 80. rokoch 18. storočia. Kollár je považovaný za jedného z prvých predchodcov slovenských národných hnutí reformnej éry. Jeho hlavné diela: Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia (I–II.), 1761–1762, ; Casp. Ursini Velii de bello Pannonico libri decem cum annotationibus et appendixcritico, 1762, ; Nicolai Olahi... Hungaria et Attila..., 1763, ; Jurium Hungariae in Russian minorem et Podoliam, Bohemiaeque in Osvicensem et Zatoriensem ducatus explicatio (aj v nemčine), 1772, Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates (I–II.), 1783).