A gyilkos feladja magát (A tam hore pod jedličkou zelenou)

A tam hore pod jedličkou zelenou, ; Sedí šuhaj, s modrookou dievčinou. ; Jej ústa sa ťichúčko pohibujú, ; A jej očká do ňeba sa ďívajú. ; ; Vraví šuhaj modrookej ďievčiňe, ; Moja milá, bránia ťi ma mamička? ; Viviedol som svú matku do hájička, ; Vrazil som tam ostrí nóž do srďiečka. ; ; Skrvavená je moja košeluočka, ; Oper mi jú moja drahá Aňička. ; Oper mi jú, oper pekňe na bielo, ; Lebo pojďem pred žandárov hňeď ráno. ; ; Na tie slová prelakla sa ďievčina, ; Hňed obledla ako biela lalia. ; Jej ústa sa ťichúčko pohibujú, ; A jej očka do ňeba sa ďívajú. ; ; Nabral šuhaj bistrej vodi z potuočka, ; A pomáčal Aňičke biele líčka. ; Stávaj hore, moja drahá Aňička, ; Ňezaspí mi, ako moja mamička. ; ; Na tie slová žandári ho chitajú, ; Ruki, nohi, povrazom mu zviazajú. ; Čo sto robil švarní šuhajičku, ; Prečos zabil pre frajerku mamičku?